Mahlerova Třetí se Sydney Symphony Orchestra a Susan Graham

Čo mi hovorí Mahler
„Mahler je ako sex s tisícom žien!“ povedal mi raz dirigent Didier Talpain, keď sme pri jednej letnej diskusii porovnávali Hummela, Mozarta, až sme prišli k Mahlerovi a jeho symfonickej tvorbe. Tak trochu s humorom, no je fakt, že to sa asi nedá zvládnuť. Filozofická rovina tohto diela je tak široká, že objíma celý vesmír, celú existenciu, od momentov kreácie až po momenty úplného rozpadu a zániku, nechá nás pozorovať všetky tvorivé a ničivé sily sveta, ktoré v nás vyvolávajú otázky o vlastnej existencii. Mahlerova hudba je univerzálna, akoby sama bola vesmírom.

V tejto súvislosti mi napadol výklad rumunského filozofa a sociológa Neagu Djuvaru, ktorý nazval súčasný spoločenský stav stredovekom, ktorý povedie k zániku tradičného kresťanského zloženia spoločnosti. Je fakt, že súčasná mladá a stredná vrstva rozvinutých krajín prechádza krízou a hľadá hlbší zmysel bytia (čo nám umožňuje vysoká životná úroveň a takmer neobmedzené množstvo možností). Nemusíme riešiť otázky prežitia, a preto sa niekedy ocitáme stratení a začíname kriticky hľadieť na zaužívané normy, dogmy a predsudky. Materiálny svet nás nedokáže naplniť a to si mladá generácia začína uvedomovať, a hľadá spiritualitu a oslobodenie, nový prístup k životu. Mahlerova trojka je akoby metaforou tohto diania. Aj deskriptívne názvy jednotlivých častí prechádzajú rôznymi úrovňami.

V prvej časti Kräftig. Entschieden., s popisným názvom Pan sa prebúdza, leto vpochoduje, počujeme akoby zrodenie sveta. Pan, boh pastierov, stád a prírody, vkráča do ticha a gigantická, časovo najrozsiahlejšia časť, otvorí symfóniu. Stvárnenie tejto mytologickej postavy nájdeme v Sydney v Hyde parku ako jednu z troch mytologických symbolov na Memorálnej fontáne Julesa Françoisa Archibalda. Ďalšími dvomi sú zápasiaci Tézeus a Minotaurus a posledná je bohyňa prírody a lovu, Diana. Nad všetkými stojí Apolón, boh krásy a svetla ukazujúci smerom na najväčšiu katedrálu v Sydney, St. Mary´s Cathedral, čo je v tejto súvislosti zaujímavá náhoda. So symbolom Apolóna pracuje aj Mahler v symfónii v kontraste s dionýzovským elementom. Jeden predstavuje štruktúru, čistotu a svetlo, druhý symbolizuje plodnosť a zábavu. Tieto kontrastné elementy sú totiž prítomné v našej existencii na všetkých úrovniach. Bez štruktúry a svetla nie je kreácia, no bez zábavy a deštrukcie nevznikne priestor pre nové.

V druhej časti a tretej časti prechádzame od flóry k faune, až sa dostaneme k človeku a závažnej otázke, ktorú prináša textom od Friedricha Nietzseho z filozofického diela Tak riekol Zarathustra. Čo je dôležitejšie? Bolesť, alebo radosť? Bolesť nech odíde, ale radosť volá po večnosti. V piatej časti sa dotýkame vyšších čistých bytostí, ktoré sú hudobne zobrazené prostredníctvom detského a ženského zboru. Text zo zbierky Des Knaben Wunderhorn sa vracia k radosti a k božskému odpusteniu.

V deň koncertu som sa bola prejsť na Maroubra útesoch. Bolo pomerne silné vlnobitie. Tento nekonečný pohyb oceánu s neustále vznikajúcimi vlnami, ktoré sa s ohromnou silou trieštili o útesy, strácali formu a zase ju nadobúdali, bol dosť silným obrazom vystihujúcim šiestu časť tejto symfónie, kde sa nad všetko jednotlivé bytie postaví najsilnejšia, všetko spájajúca energia. Čo mi hovorí láska? Možno to, že je nad všetko bytie, že ona je bytie, ten transformačný tok, ktorý pretvára formy, rozbíja ich na elementy a zase spája do iných podôb, a žiadne ego jej nemôže byť protiváhou, pretože fungujú v úplne rozdielných dimenziách.

Booze or snooze alebo horúčka piatkovej noci v opere Sydney
Osobne sa mi podarilo vidieť v poradí druhý koncert. Budova opery v Sydney je zážitok a určite aspoň „once in a lifetime“ v nej treba vidieť nejakú produkciu. Vždy ma zaujíma zloženie publika a musím povedať, že ma milo prekvapilo. Bolo skutočne širokospektrálne, od mladej cez strednú až po staršiu generáciu, a čo som si všimla – a bola som nadšená! – žiadne kýchanie, smrkanie a neustále kašlanie, ktoré tradične zažívam asi na každom predstavení alebo koncerte, thanks God! Asi je tu dobrý vzduch. Na pondelkovom stretnutí s Rorym Jeffesom som sa dozvedela, že za pestrosťou publika a 80percentným priemerným obsadením circa 2000miestnej sály je rozsiahly market research. Rory to vysvetlil pomerne jednoducho. „Neskúmame postoje, ale správanie, to znamená, že viem, že by som mal ísť do gymu trikrát týždenne, ale robím to?“ To je rozdiel v postoji a v konečnom správaní. Robíme naozaj všetko možné, aby sme pritiahli publikum (áno, podtitul Heartwarming voices by Mahlerova trojka nikde v Európe nedostala).

„Instagram, posty na dating applications, pretože vziať niekoho na rande do opery vás vyjde zhruba na sto päťdesiat dolárov, k tomu nejaká večera a víno, predávame skúsenosť, celý zážitok. Pre niekoho Mahlerova a Mozartova symfónia nie sú nijako rozdielne, ale my im povieme, to ste počuli v tom a tom filme, alebo z toho budete mať taký a taký zážitok. My publikum nevychovávame, snažíme sa ho motivovať a inšpirovať, vytvoriť zvyk, že aspoň raz, dvakrát ročne treba prísť na koncert.“ Táto snaha je celkom pochopiteľná. Kým v Európe je väčšina inštitúcií pokrytá štátnymi zdrojmi, v Sydney Symphony Orchestra verejné financovanie tvorí len zhruba tretinu jeho rozpočtu, ďalšia tretina je pokrytá výnosmi z lístkov a zvyšná časť sú súkromní sponzori a prispievatelia. Komfort, ktorý Sydney Symphony Orchestra nemá, ho núti byť oveľa viac spätý s publikom, sledovať jeho potreby a jeho POI (bod záujmu). Ja som si všimla veľa mladých ľudí na piatkovom koncerte, čo Roryho prekvapilo. Zrejme ich je v iné dni viacej. „Piatkový večer v Sydney je booze or snooze, ľudia buď chodia do mesta žiť, alebo sú tak zničení z celého týždňa, že dospávajú.“

Orchester je rezidentom v Sydney Opera House a jeho koncertnej sále. Ročne odohrá zhruba dvesto koncertov, orchester má sto hráčov na plný úväzok a – vzhľadom na ročné obdobia – letná šesťtýždňová prestávka je tu okolo Vianoc.

A späť ku koncertu
Bola som vo veľkom očakávaní, aká bude interpretácia Mahlera a zvuk orchestrálneho aparátu ako takého. Sála má vynikajúcu akustiku, zvuk sa perfektne nesie a zostáva zrozumiteľný. Koncert bol interpretovaný na vysokej úrovni, možno mi trochu chýbala dravosť nemeckého orchestra, v poslednej časti symfónia mierne strácala na ťahu. Sydney Symphony Orchestra hral však vyvážene, dopriala by som mu ešte väčšie dynamické rozpätie. Mezzosopranistka Susan Graham mala naozaj hlas zahrievajúci srdce, zbor spieval čisto a s primeraným nasadením. Zrozumiteľnosť textu občas zanikala. Dirigent David Robertson mal skôr jemné, odľahčené vedenie, no zrozumiteľné gesto zameriavajúce sa na podstatné hudobné dianie.

Mahler v Sydney znie ako Mahler v akejkoľvek lepšej európskej koncertnej sále. Ale ak sa budeme držať zásady manažéra orchestra, Roryho Jeffesa, treba ho poňať ako zážitok, ku ktorému patrí celá atmosféra, ktorú ponúka nielen Opera House a jeho okolie, ale Sydney ako také.

Hodnotenie autorky recenzie: 85 %

Mahler 3 – Hearwarming Voices
Dirigent: David Robertson
Susan Graham (mezzosoprán)
Sydney Symphony Orchestra
Women’s Voices of the Sydney Philharmonia Choirs
Sydney Children’s Choir
19., 21., 22. a 24. júla 2017 Opera House Sydney
(napísané z koncertu 21. 7. 2017)

program:
Gustav Mahler: Symphony No. 3

www.sydneyoperahouse.com