Mahlerova Třetí se Sydney Symphony Orchestra a Susan Graham

  1. 1
  2. 2
Symfonický orchester v Sydney v júli uviedol štyri reprízy Mahlerovej symfónie č. 3 (19., 21., 22. a 24. júla) v naštudovaní dirigenta Davida Robertsona s účasťou ženskej zložky Filharmonického zboru v Sydney a Detského zboru v Sydney. Sólovú vokálnu zložku v štvrtej časti predniesla mezzosopranistka Susan Graham.
Sydney Symphony Orchestra (foto © Keith Saunders)

Čo mi hovorí Mahler
„Mahler je ako sex s tisícom žien!“ povedal mi raz dirigent Didier Talpain, keď sme pri jednej letnej diskusii porovnávali Hummela, Mozarta, až sme prišli k Mahlerovi a jeho symfonickej tvorbe. Tak trochu s humorom, no je fakt, že to sa asi nedá zvládnuť. Filozofická rovina tohto diela je tak široká, že objíma celý vesmír, celú existenciu, od momentov kreácie až po momenty úplného rozpadu a zániku, nechá nás pozorovať všetky tvorivé a ničivé sily sveta, ktoré v nás vyvolávajú otázky o vlastnej existencii. Mahlerova hudba je univerzálna, akoby sama bola vesmírom.

V tejto súvislosti mi napadol výklad rumunského filozofa a sociológa Neagu Djuvaru, ktorý nazval súčasný spoločenský stav stredovekom, ktorý povedie k zániku tradičného kresťanského zloženia spoločnosti. Je fakt, že súčasná mladá a stredná vrstva rozvinutých krajín prechádza krízou a hľadá hlbší zmysel bytia (čo nám umožňuje vysoká životná úroveň a takmer neobmedzené množstvo možností). Nemusíme riešiť otázky prežitia, a preto sa niekedy ocitáme stratení a začíname kriticky hľadieť na zaužívané normy, dogmy a predsudky. Materiálny svet nás nedokáže naplniť a to si mladá generácia začína uvedomovať, a hľadá spiritualitu a oslobodenie, nový prístup k životu. Mahlerova trojka je akoby metaforou tohto diania. Aj deskriptívne názvy jednotlivých častí prechádzajú rôznymi úrovňami.

V prvej časti Kräftig. Entschieden., s popisným názvom Pan sa prebúdza, leto vpochoduje, počujeme akoby zrodenie sveta. Pan, boh pastierov, stád a prírody, vkráča do ticha a gigantická, časovo najrozsiahlejšia časť, otvorí symfóniu. Stvárnenie tejto mytologickej postavy nájdeme v Sydney v Hyde parku ako jednu z troch mytologických symbolov na Memorálnej fontáne Julesa Françoisa Archibalda. Ďalšími dvomi sú zápasiaci Tézeus a Minotaurus a posledná je bohyňa prírody a lovu, Diana. Nad všetkými stojí Apolón, boh krásy a svetla ukazujúci smerom na najväčšiu katedrálu v Sydney, St. Mary´s Cathedral, čo je v tejto súvislosti zaujímavá náhoda. So symbolom Apolóna pracuje aj Mahler v symfónii v kontraste s dionýzovským elementom. Jeden predstavuje štruktúru, čistotu a svetlo, druhý symbolizuje plodnosť a zábavu. Tieto kontrastné elementy sú totiž prítomné v našej existencii na všetkých úrovniach. Bez štruktúry a svetla nie je kreácia, no bez zábavy a deštrukcie nevznikne priestor pre nové.

V druhej časti a tretej časti prechádzame od flóry k faune, až sa dostaneme k človeku a závažnej otázke, ktorú prináša textom od Friedricha Nietzseho z filozofického diela Tak riekol Zarathustra. Čo je dôležitejšie? Bolesť, alebo radosť? Bolesť nech odíde, ale radosť volá po večnosti. V piatej časti sa dotýkame vyšších čistých bytostí, ktoré sú hudobne zobrazené prostredníctvom detského a ženského zboru. Text zo zbierky Des Knaben Wunderhorn sa vracia k radosti a k božskému odpusteniu.

V deň koncertu som sa bola prejsť na Maroubra útesoch. Bolo pomerne silné vlnobitie. Tento nekonečný pohyb oceánu s neustále vznikajúcimi vlnami, ktoré sa s ohromnou silou trieštili o útesy, strácali formu a zase ju nadobúdali, bol dosť silným obrazom vystihujúcim šiestu časť tejto symfónie, kde sa nad všetko jednotlivé bytie postaví najsilnejšia, všetko spájajúca energia. Čo mi hovorí láska? Možno to, že je nad všetko bytie, že ona je bytie, ten transformačný tok, ktorý pretvára formy, rozbíja ich na elementy a zase spája do iných podôb, a žiadne ego jej nemôže byť protiváhou, pretože fungujú v úplne rozdielných dimenziách.

Opera House Sydney (zdroj pixabay.com)

Booze or snooze alebo horúčka piatkovej noci v opere Sydney
Osobne sa mi podarilo vidieť v poradí druhý koncert. Budova opery v Sydney je zážitok a určite aspoň „once in a lifetime“ v nej treba vidieť nejakú produkciu. Vždy ma zaujíma zloženie publika a musím povedať, že ma milo prekvapilo. Bolo skutočne širokospektrálne, od mladej cez strednú až po staršiu generáciu, a čo som si všimla – a bola som nadšená! – žiadne kýchanie, smrkanie a neustále kašlanie, ktoré tradične zažívam asi na každom predstavení alebo koncerte, thanks God! Asi je tu dobrý vzduch. Na pondelkovom stretnutí s Rorym Jeffesom som sa dozvedela, že za pestrosťou publika a 80percentným priemerným obsadením circa 2000miestnej sály je rozsiahly market research. Rory to vysvetlil pomerne jednoducho. „Neskúmame postoje, ale správanie, to znamená, že viem, že by som mal ísť do gymu trikrát týždenne, ale robím to?“ To je rozdiel v postoji a v konečnom správaní. Robíme naozaj všetko možné, aby sme pritiahli publikum (áno, podtitul Heartwarming voices by Mahlerova trojka nikde v Európe nedostala).

Reklama
  1. 1
  2. 2

Mohlo by vás zajímat


Komentáře. Respektujte prosím pravidla diskuze.

Please Login to comment

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

  Subscribe  
Upozornit na