Tomáš Netopil, Pavel Haas Quartet a Essenská filharmonie

Dirigent Tomáš Netopil patrí k najvýraznejším a najuznávanejším českým dirigentským osobnostiam. Jeho charizma, invenčnosť a očividná radosť z hudby dávali celému večeru úplne iný rozmer. Je však trochu škoda, že jeho oduševnenie nebolo vždy cítiť rovnako z celého orchestra. V Brahmsovej Akademickej slávnostnej predohre predviedli Essener Philharmoniker pestrú škálu farieb a dynamiky. Publikum si tak vychutnalo krásne melodické, rozjasnené miesta. Skvele vyznel aj majestátny záver skladby s citátom piesne Gaudeamus igitur. Ide však o skladbu, v ktorej sú využité zábavné študentské piesne, a Brahms sa v nej ukazuje zo svojej optimistickejšej stránky. Občas mi teda od orchestru chýbala nejaká „iskra“, vďaka ktorej by v správnych úsekoch vynikla bezstarostnosť či vtip.

Niečo podobné mi trochu chýbalo aj v Symfonických variáciách Antonína Dvořáka. Hráči sa do skladby akoby celkom ponorili až pri záverečnej fúge. Práca so zvukom však aj tu bola veľmi precízna a dirigent skvele vystaval celé dielo tak, aby naozaj fungovalo ako celok, a nepôsobilo len ako vedľa seba postavené variácie.

„Iskra“, na ktorú som čakala, prišla napokon po prestávke. Pavel Haas Quartet, popredné komorné teleso, totiž predviedol výkon, ktorý očaril snáď po všetkých stránkach. Koncert pre sláčikové kvarteto a orchester Bohuslava Martinů bol v ich podaní predvedený v perfektnej súhre a so zreteľom na detail. Nezanedbali pri tom však ani tvar celku, dobrá bola aj komunikácia kvarteta s orchestrom. V prvej časti koncertu sa kvartet ukázal v živelnej, radostnej polohe. Pochmúrnejšej druhej časti Adagio dali potom potrebnú hĺbku, nešlo o žiadny pátos len pre efekt. Vynikajúca bola aj práca s napätím, a ja som ešte aj po skončení časti chvíľu ani nedýchala v snahe udržať čaro okamihu o trochu dlhšie. V tretej, tanečne ladenej časti Tempo moderato, sa potom opäť ukázal temperament zoskupenia. Ten napokon v plnej miere prejavili aj v prídavku, ktorým bola časť Allegro giocoso alla slovaca zo Sláčikového kvartetu č. 1 Erwina Schulhoffa. Pavel Haas Quartet je naozaj telesom výrazných muzikantských osobností, ich vystúpenie bolo pre mňa vrcholom večera.

Na záver zaznela Straussova Suita z opery Gavalier s ružou. Opera a teda aj suita sú na míle vzdialené hudbe Elektry či Salome. V praxi to znamená melodickú, poslucháčsky príťažlivú hudbu s efektným využitím celého orchestra a s romantickými valčíkovými úsekmi. Práve táto zrozumiteľnosť hudby môže viesť až k tomu, že je Suita prevedená ako obohratý, šlágrový kus. To našťastie nebol prípad včerajšieho večera. Tomáš Netopil dielo obohatil o originálne nápady a aj dlhé plochy v nízkej dynamike dokázal príjemne vymodelovať tak, aby nezneli jednotvárne. Na vonkajší efekt stavili spolu s orchestrom snáď len v záverečnom valčíku a kóde. Tu to však (aj vzhľadom na to, že išlo o záver celého koncertu) nepôsobilo nijak plytko. Problémom bola však častá nezrozumiteľnosť na dynamicky exponovanejších miestach a tiež občasné intonačné nepresnosti, týkajúce sa dychovej sekcie. Ťažiskom koncertu bola pre mňa kvalita dirigenta a špičkový výkon komorného telesa v nie tak často hrávanom diele.

Hodnotenie autorky recenzie: 80 %

Dvořákova Praha 2017
Dirigent: Tomáš Netopil
Essener Philharmoniker
Pavel Haas Quartet
12. semptembra 2017 Dvořákova síň Rudolfina Praha

program:
Johannes Brahms: Akademická slávnostná predohra, op. 80
Antonín Dvořák: Symfonické variácie op. 78, B. 70
Bohuslav Martinů: Koncert pre sláčikové kvarteto a orchester, H. 207
Richard Strauss: Suita z opery Gavalier s ružou, op. 59
prídavok:
Erwin Schulhoff: Sláčikové kvarteto č. 1 – Allegro giocoso alla slovaca

www.dvorakovapraha.cz