Továrna na papír aneb Z pohádky do pohádky v Liptovském divadle tance

  1. 1
  2. 2

Keď je výtvarná zložka úspechom
Aj Z rozprávky do rozprávky je inscenáciou, kde je kvalitná scénografia a kostýmy polovicou úspechu. Papierne venovali divadlu kamión plný papiera a ten sa stal nosnou témou inscenácie. Mladý scénograf Ján Husár dokázal z „mála“ vyrobiť hodnotnú scénu, ktorej nechýbala kreativita. Dokázal to, čo sme mnohí obdivovali na scénografoch z VŠMU, ktorí dokážu pracovať s tým, čo majú. Či už to v minulosti boli rolky z toaletného papiera, na ktoré vypísali zbierku po celej Divadelnej fakulte alebo sklenené fľaše, či staré oblečenie. Kostýmy, masky a rekvizity vyrábala kostýmová výtvarníčka inscenácie Dáša Veselovská. Kostýmy príťažlivo dopĺňali scénu a navzdory bielej farbe nezanikali ich čisté línie. Celá inscenácia bola ladená do biela. Na jednej strane to výtvarnú stránku limitovalo a farebné odchýlky sa budovali len za pomoci jednoduchého svietenia. Súčasne to trocha sťažovalo orientáciu v jednotlivých postavách. Na strane druhej, výtvarníci vyťažili maximum z dostupných prostriedkov a výsledný efekt bol veľmi zaujímavý a pôsobivý. Keď sa na záver hodili interpreti do kopy „skartovaného“ papiera, chcelo ich viacero divákov nasledovať. Najfarebnejší bol posledný obraz O začarovanom lese.

Divadlo ako komunitný projekt
Liptovské divadlo tanca pôsobí ako projekt, na ktorom spolupracuje celá komunita. Na výrobe scény participovali dokonca aj žiaci výtvarného odboru z miestnej Základnej umeleckej školy. Okolité firmy pomohli ako mohli a prispel aj Fond na podporu umenia. Osobne sú mi takéto spolupráce veľmi sympatické, pretože vďaka nim majú prístup k umeniu aj ľudia z okolia Liptovského Mikuláša, ktorí nemusia cestovať napríklad až do Banskej Bystrice. Snáď sa raz dočkáme konceptu národných divadiel tak, ako je tomu v Českej republike.

Slovenské národné divadlo v Bratislave, Štátna opera v Banskej Bystrici, či Štátne divadlo v Košiciach robia čo môžu, ale ich pôsobenie je viazané ku konkrétnemu regiónu, resp. mestu a jeho blízkemu okoliu. Aj to je dôvod prečo koncept Liptovského divadla tanca stojí za pozornosť. Nesie punc divadla „mladí mladým.“ V ich ďalších snahách im treba držať palce a dúfať v podporu umeleckého prostredia a príslušných orgánov. Ak pôjdete cez Liptov, určite sa v tomto priestore zastavte – len tak, pre dobrý a pozitívny pocit, ktorý si odtiaľ odnesiete.

Hodnotenie autorky recenzie: 70 %

 

Rozprávky…
Choreografia: Peter Dedinský, Radoslav Piovarči
Dirigent: Jozef Chabroň
Réžia: Radoslav Piovarči
Hudobná adaptácia: Viliam Gräffinger
Réžia hudobnej nahrávky: Viliam Gräffinger, Juraj Huba
Scénografia: Ján Husár
Kostýmová výprava, masky, rekvizity: Dáša Veselovská
Svetelný dizajn: Ján Čief
Dramaturgia: Peter Maťo
Premiéra 3. marca 2018 Divadelná sála Domu kultury Liptovský Hrádok

www.ldtlh.sk

  1. 1
  2. 2

Hodnocení

Vaše hodnocení - V. Gräffinger, P. Dedinský, R. Piovarči: Rozprávky... (Liptovské divadlo tanca 2018)

[Celkem: 6    Průměr: 3.5/5]

Mohlo by vás zajímat


Komentáře. Respektujte prosím pravidla diskuze.

Please Login to comment

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

  Subscribe  
Upozornit na