Wagner a Slovensko

  1. 1
  2. 2

V blížiacom sa roku 2013 si svet pripomenie dve veľké jubileá Richarda Wagnera. Dvesto rokov uplynie od skladateľovho narodenia a stotridsať od jeho smrti. Téme Wagner a Slovensko sa tento raz zrejme nevyhneme. V recenzii k ostatnej premiére Opery SND a v zhodnotení 100 dní pôsobenia nového vedenia bratislavskej opery som sa dotkol aj zmysluplnosti zaradenia  Lohengrina do dramaturgického plánu aktuálnej sezóny. V komentári (článok s týmto komentárom nájdete tu) mi čitateľ položil niekoľko zaujímavých otázok. Ich zodpovedanie by pravdepodobne presiahlo  rámec bežnej reakcie, nuž využívam redakciou ponúknutý priestor na nasledovnú úvahu.

Začnem stručným historickým exkurzom. Počas uplynulých 92 sezón existencie Slovenského národného divadla sa z javiskového odkazu Richarda Wagnera uvádzali nasledovné tituly: Tannhäuser – v rokoch 1922, 1926, 1963, 1994, Blúdiaci Holanďan – 1923, 1931, 1939, 1957, 1984, Lohengrin – 1927, 1931, 1976, Zlato Rýna – 1928, Tristan a Izolda – 1934, Parsifal – 1935 a Rienzi – 1967. Ak ponecháme bokom opery skomponované do roku 1850, teda zjednodušene povedané „romantického“ Wagnera, ostávajú nám tri „veľké“ tituly. Ako prvé zaznelo v Opere SND Zlato Rýna (nie je mamutie dĺžkou, ale významom). V naštudovaní dirigenta Oskara Nedbala a režiséra Bohuša Vilíma (v českom jazyku, čo bolo v tom čase pravidlom) sa hralo päťkrát. Pod Tristana a Izoldu, uvedeného trikrát v januári 1934 sa podpísal Karel Nedbal a opäť Bohuš Vilím. Napokon Parsifal, premiérovaný o rok neskôr, pochádzal z tvorivej diele tých istých umelcov ako Tristan a zaznamenal sedem predstavení. Z uvedeného vyplýva, že v dejinách SND dosiaľ chýbajú tri časti Prsteňa Nibelungov (Valkýra, Siegfried a Súmrak bohov) ako aj Majstri speváci norimberskí.Čo táto bilancia napovedá? Akých mét by sa reprezentačná slovenské scéna mala dotknúť? V čom hľadať dôvody dlhodobej absencie najzávažnejších diel jedinečného reprezentanta Gesamtkunstwerku? Zhruba tieto otázky mi kladie aj čitateľ tohto portálu. Áno, kladiem si ich aj ja a určite nielen my dvaja. Skúsme teda uvažovať. V rovine náročnosti samotných predlôh, ich interpretácie i recepcie. Niet pochýb, že Ring, Tristan, Majstri speváciParsifal sú previerkami zrelosti súborov, nárokujú si veľký orchestrálny aparát, erudovaného dirigenta a sólistov schopných vyhovieť extrémne vypätým partom technicky aj štýlovo. Nie sú to však požiadavky nereálne. Podobne, z úplne iného súdka, by sa dalo hovoriť o koloratúrach Kráľovnej noci, Zerbinetty či Normy. Ak by bol vrcholný Wagner za mantinelom zvládnuteľných úloh, neobjavili by sme ho v divadlách, ktoré si najprominentnejšie hviezdy kupovať nemôžu. Fakt, že vyššie spomenuté tituly nájdeme v repertoároch operných domov v mestách s počtom obyvateľov aj o polovicu nižších než je Bratislava (len z nemeckého teritória spomeniem náhodne vybraný Cottbus, Aachen, Halle, Chemnitz či Braunschweig, alebo z iných krajín Cardiff, Aarhus či Malmö) poukazuje, že kde je vôľa je aj cesta. A aby sme neboli tak vzdialení stredoeurópskemu priestoru, v ktorom by sa malo dôstojne etablovať aj SND, spomeniem aspoň Prahu, Budapešť a Varšavu (vynechávam Viedeň, lebo tam ide o divadlo inej kategórie), kde som sám zažil okrem iného aj kompletný Ring. Pripúšťam, ide – podobne ako v prípade Vroclavu, Vilniusu, Rigy, Sofie či Záhrebu (všade tam sa v týchto rokoch „veľké“ Wagnerove opery hrajú) – o mestá s vyšším počtom obyvateľov ako má slovenská metropola. Opakujem metropola, teda výkladná skriňa nášho operného umenia.

Lohengrina do plánu premiér vložilo bývalé vedenie Opery SND. Predovšetkým jemu a jeho nejestvujúcej dramaturgickej koncepcii dávam za vinu, že ignorovalo širší kontext (nehovorím o tradícii, keďže ju nemáme) uvádzania Wagnera na Slovensku. Nespochybňujem tým kvality diela samotného, no jednoducho nadišiel čas posunúť súbor ďalej, posilniť jeho sebavedomie, pozvať diváka na diela, ktoré nemal šancu doma spoznať. Som si istý, že siahnuť sa malo po inom wagnerovskom titule. Partner na koprodukciu by sa určite našiel. A pokiaľ ide o sólistické obsadenie, hlavné postavy z Lohengrina majú v repertoári tí istí speváci, čo interpretujú povedzme Valkýru, Tristana či Parsifala. Keď si pozrieme hosťujúcich sólistov, avizovaných do bratislavskej  inscenácie Lohengrina, spomenutú zhodu rolí nájdeme. Švajčiarska sopranistka Mona Somm (obsadená do Ortrudy) má v repertoári Kundry, Sieglindu a čaká ju Brünnhilde, nemecko-brazílsky tenorista Martin Mühle (ohlásený titulný hrdina) má za sebou Siegmunda, bulharský barytonista Anton Keremidtchiev (Telramund) zasa Kurwenala, Klingsora a Amfortasa. Domnievam sa, že aj slovenskí sólisti obsadení do Lohengrina (Adriana Kohútková. Jolana Fogašová, Miroslav Dvorský, Peter Mikuláš, Jozef Benci) by sa nestratili v iných skladateľových operách.

  1. 1
  2. 2

Mohlo by vás zajímat


7
Komentáře. Respektujte prosím pravidla diskuze.

Please Login to comment
6 Comment threads
1 Thread replies
0 Followers
 
Most reacted comment
Hottest comment thread
3 Comment authors

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

  Subscribe  
nejnovější nejstarší nejlépe hodnocené
Upozornit na
stevo

Tie historicke statistiky su zaujimave, o tom medzivojnovom obdobi som netusil, ze bolo take “bohate”. Ale vyvolava to zas dalsie otazky…co sa stalo po roku 1945, preco potom ten utlm… A teraz uz aj rozumiem Vasej kritike uvedenia Lohengrina. V tom kontexte s nou suhlasim. Aj ked cela ta situacia je podla mna velmi nestastna a ten system ktory tu existuje ide proti kvalite a dlhodobejsiemu budovaniu a rastu. Ale to vlastne diskutujeme dve velke temy – jedna je Wagner+Slovensko a druha SND a jeho fungovanie. K Wagnerovi len tolko, ze snad sa toto vyrocie neskonci na Slovensku len uvedenim… Číst vice »

autor recenzie

Som rad, ze sme si niektore veci blizsie objasnili, o tom by mali byt diskusie aj v SND. Tam nie su, o to vacsmi vitam kultivovanu debatu (i polemiku) na O+. Lohengrin je skvele dielo, tesim sa na jeho nastudovanie, ja len cez prizmu historickeho kontextu by som radsej uvital niektory z tych titulov, ktore sa v SND nehrali, alebo ich dnesna generacia nemala sancu vidiet. Mimochodom, isty skusobny balonik vypustila Opera SND koncertnym uvedenim 1.dejstva Valkyry roku 2008 (dirigent O.Dohnanyi, solisti M.Temesi, S.Skelton, P.Mikulas) a nedopadlo to zle. Potom vsak uz nastalo wagnerovske ticho… Ostravska dramaturgia je ukazkova, je… Číst vice »

stevo

Ad Ostrava: Moj operny rozhlad je znacne obmedzeny, ale na Ostravu som v sucasnosti z celeho Ceska/Slovenska zahladeny asi najviac (a z blizkeho okolia mam na nu pravidelne len dobre resp. vyborne ohlasy). Prave kvoli Rake’s Progress som sa tam konecne minulu sezonu v aprili prvy krat v zivote vybral a bol som velmi prijemne prekvapeny. A uz teraz sa tesim na Vec Makropulos v januari a v tejto sezone este urcite stiham aj Lohengrina a Katu. Skoda ze nie je viac casu, alebo ze Ostrava nie je trochu blizsie k Bratislave, urcite by som tam chodil castejsie… :)

V.

Trefné a triezve zhodnotenie súčasnej situácie v Opere SND, pán Unger. Ako však sám uvádzate vo svojom prvom príspevku z 8.12., za posledných šesť rokov sme tu mali šesť riaditeľov, čo sa nutne muselo prejaviť na dlhodobej dramaturgickej nekoncepčnosti (a nepriamo zrejme aj na skĺznutí do repertoáru á la „kasové trháky“ – česť výnimkám, ktoré možno spočítať na prstoch jednej ruky). Musím sa však opýtať – koľkokrát ste Vy, p. Mojžišová, p. Blaho a ďalší slovenskí recenzenti počas tých šiestich rokov nastavovali takéto zrkadlo predošlým vedeniam? A vôbec to nemyslím ironicky. Ak môžem parafrázovať Vaše slová z iného operného portálu… Číst vice »

autor recenzie

Veľmi rád, vážená pani V., okrem poďakovania za samotný erudovaný komentár odpoviem na otázku, či som aj iným vedeniam Opery SND “nastavoval takého zrkadlo”. Vyberám z vlastného archívu: Opera v pohybe, hľadá sa smer (Pravda 21.10.2006), Druhá stovka chce chlapa (Pravda 16.12.2006), Čo priniesol Mikuláš (Pravda 7.7.2007), Kurzíva P.Ungera (Hud. život 7-8/2007), Opere v novej budove ruže nezakvitli… (Pravda 14.4.2008), Sezóna v opere, opera bez vízie (Pravda 14.6.2008), Operná sezóna 2007/2008 očami kritikov (HŽ 8/2008 – spolu s nazormi M.Mojžišovej, T.Ursínyovej, V. Blahu a M.Blahynku), Opera SND: Rozpaky na úvod sezóny (HŽ 9/2008), V opere vedú schody nadol (Pravda 25.10.2008),… Číst vice »

V.

Ďakujem za odpoveď, pán Unger. Čo sa týka Vašej protiotázky, obávam sa, že adjektívom reprezentačná sa momentálne nemôže hrdiť ani jedna z našich troch operných scén. Problémom ale nie je konštatovanie status quo ale zodpovedanie otázky, čo budú kompetentní robiť pre zvrátenie tohto stavu. Osobne si myslím, že – aspoň pokiaľ sa dramaturgie týka – má k tomu najviac „našliapnuté“ bystrická Štátna opera. Je len zvláštne, že polovicu jej repertoáru tvoria tituly ako Fedora, Coriolanus, Simon Boccanegra, Perníková chalúpka a tú druhú – nazvime to komerčnejšiu časť – opery, ktoré sa uvádzajú (resp.donedávna uvádzali) aj v Bratislave: Macbeth, Eugen Onegin,… Číst vice »

autor recenzie

… suhlasim uplne s 2. odstavcom. K prvemu – ano, banskobystricka opera je uz dlhsi cas z hladiska dramaturgie najprogesivnejsou na Slovensku. Pritom prave oni, aj vzhladom na divacky potencial, ktory je ovela mensi ako v Ba, musia dbat na vyvazenie “objavmosti” a “divackosti” ponuky. Koprodukcia medzi BB a BA by asi narazila na problemy hlavne z dovodov velkej rozdielnosti javisk (tyka sa to vypravy), ale medzi BB a KE si ju viem predstavit a dokonca by som ju povazoval za uzitocnu aj ekonomicky. Krasny zvysok vikendu aj Vam! PU