Přál si být pochovaný v divadelním kostýmu. Tenor Dorin Teodorescu

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Pri bližšom pohľade však zistíme, že každý z bojovníkov stojacich v provincii Šen-si už od tretieho tisícročia pred Kristom má vlastnú tvár. Ľudskú tvár s neopakovateľným, takmer živým výrazom, s jedinečnými črtami a mimikou. Z terakotového mora Lanzových epigónov tak vďaka vokálnej tvári a osobnej individualite vyčnievajú viaceré ambivalentné osobnosti, ktoré jednou rukou objímajú operné javisko a druhou sa dotýkajú estrádnej scény, pre operného speváka často zradnej. Nebudeme hodnotiť, koľkých ľudí tým rozosmiali a koľkým vyčarili na čele zopár vrások navyše – veď k Lanzovej vokálnej poetike sa hlásili i takí hudobní matadori ako Carreras, Pavarotti, Bocelli a najnovšie lyrický tenorino na prahu medzinárodnej kariéry s príznačným priezviskom Cristian Lanza. Ak sú opereta a typologicky „ľahšia“ pieseň podané kultivovane, s noblesou, bez insitnej vokálnej poetiky a s patričnou dávkou profesionality, ich umelecká hodnota by nemala byť devalvovaná.

Dorin Teodorescu bol v konečnom dôsledku človekom divadla – svojou aferentáciou emócií smerom od interpreta k divákovi, ktorá sa zásadne deje v divadle, filmového Lanzu dokonca prekonal. Rumunský operný a operetný tenor zostal profesionálom bez dymovej clony hollywoodskeho priemyslu i napriek tomu, že jeho zjav okupoval juhoeurópske domácnosti za výrazného prispenia rodiaceho sa televízneho biznisu. O trvácnosti a úprimnosti jeho umeleckého testamentu svedčí fakt, že tenor a impresário temešvárskej opery Corneliu Murgu sa pričinil o to, aby v rodnom meste operetného majstra pribudla ulica nesúca Teodorescovo meno.

Veď demarkačnou líniou medzi umením a gýčom bola v prípade Dorina Teodorescu náročnosť k sebe samému. Ako povedal Platón – „odpúšťaj celému svetu, ale sebe neodpusti nič“.

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Související články


Napsat komentář