Premiéra v Bratislavě: Potřebuje Opera SND Ravelovu Španělskou hodinku?

  1. 1
  2. 2

Nejako však oživiť dianie počas necelej hodiny bolo potrebné. Keďže v spontánnu akčnosť predlohy inscenátori príliš neverili, zháňali inšpirácie. Stavili na metódu nadsadenia a siahli do sfér grotesiek až karikatúr. Ako na tlačovej konferencii prezradila kostymérka Ľudmila Várossová, scénický tvar voľne čerpá z poetiky švajčiarskeho maliara a sochára Jeana Tinguelyho (1925–1991). Asi preto na javisku okrem rôznych mechanizmov, hodín či visutých povrazov, nájdeme aj voľne pohodený bicykel a iné kolesá. Ale aj ďalšie, priestor zahusťujúce rekvizity (vaňa), ktoré nemajú žiadnu funkciu. Ďalším režijným východiskom k naplneniu diania bolo nasadenie dablérov pre postavy Concepcion, Ramira a Torquemadu. Ich prítomnosť vytvára celkom zbytočné paralelné dianie (pozorovanie situácií Torquemadom by mohlo nahrávať myšlienke, že o tajných návštevách manželky vie a toleruje ich, aby si nahnal kšefty – to je však rovina nadstavená a nepravdepodobná) a akrobatické výjavy sú len prvoplánovým zdynamizovaním deja. Z rodu ilustratívnych barličiek sú aj traja maskovaní osly, sprevádzajúci svojho pastiera Ramira. Ani ich pitie z fľaše a čítanie novín nepošteklilo divácke bránice.

Päť postáv nemá v rámci opery takmer žiaden vývoj a pokus o situačnú komiku skončil pri ich grotesknom karikovaní. Potknúť sa o ležiaceho, vyťahovať tlsťocha zo skrine, hrať na diváka, to sú ošúchané triky. A záverečná pointa? Okrem nového milenca Ramira všetci chlapi dostávajú somárske hlavy. Vtipné? Nuž aspoň vieme, prečo tie osly po celý čas behali po javisku. Navyše, nič nové pod slnkom, koketná manželka a nájdený amant v tejto epizódke zvíťazili.

Snažím sa pochopiť, prečo bolo potrebné hudobné naštudovanie dvojtitulu zveriť zahraničnému dirigentovi, keď máme domácich nemenej kvalitných. Nie je to žiadna výčitka brazílskemu rodákovi, vo Viedni žijúcemu Viniciusovi Kattahovi, ktorý aj napriek tomu, že jeho meno zatiaľ v relevantnom medzinárodnom dianí nenájdeme, odviedol poctivý výkon. Kolektív pod jeho taktovkou hral sústredene, bez zjavných technických kazov, snažil sa farbiť zvuk, pracovať s dynamikou a výrazom. Nebol to síce „koncert pre orchester“, no korektný výsledok uprieť nemožno. Zbor v tejto opere nie je, objavil sa až v balete.

Jedinú ženskú rolu záletnej Concepcion stvárnila na premiére Terézia Kružliaková presne v intenciách réžie. Bolo to síce stále rovnaké tanečné vlnenie a hranie na publikum (nielen u nej), no postava vlastne ani veľa výrazových a emocionálnych polôh v herectve nenúka. Spevácky jej výkonu niet čo vytknúť, vložila doň svoj bohatý mezzosoprán, pracujúci s farbou i dynamikou. Monika Fabianová má trocha tvrdší materiál, no jej Concepcion mala tiež temperament a hlasovú istotu. Pavol Remenár i alternujúci Filip Tůma našli v Ramirovi priliehavú úlohu. Typovo, herecky i vokálne ju obaja naplnili v plnej miere. U prvého z nich som to očakával, druhý však kvalitou barytónu príjemne prekvapil. Gustáv Beláček výrazovo do detailov prepracoval svojho Dona Iniga Gomeza, žiaľ, herecký profil postavy posunula réžia do karikatúrnej polohy. Do nej ho ešte hlbšie vnoril Juraj Peter, ktorý bol však hlasovo príliš hrubozrnný. Výrazovo menej diferencovaným článkom sólistického kvinteta bola Tomáš Juhás, ktorý spieval Gonzalveho na oboch premiérach jednotvárne. Torquemadom v prvom obsadení bol Ľudovít Ludha, spievajúci plnším tónom, alternoval Jozef Kundlák, ponímajúci rolu v tradícii charakterového tenora.

Ešte slovíčko k bulletinu. Keďže Španielska hodinka je konverzačnou operou, navyše u nás neznámou, nezaškodil by preklad libreta. Aspoň by sme sa presvedčili, o aký jalový text je dielo opreté. Poučný je príhovor Petra Zagara, no keďže dramaturgom je Martin Bendik, rozbor diela sa očakával z jeho pera. Aspoň tak je to mimo Bratislavy zvykom.

Hodnotenie autora recenzie: 50%


Maurice Ravel:
Španielska hodinka
(L’heure espagnole)
Maurice Ravel:
Dafnis a Chloé
Premiéry 21. a 23. septembra 2017 historická budova Slovenské národné divadlo Bratislava

Španielska hodinka:
Hudobné naštudovanie a dirigent: Vinicius Kattah
Réžia: Pavol Smolík
Scéna: Marek Hollý
Kostýmy: Ľudmila Várossová
Dramaturgia: Martin Bendik
Orchester Slovenského národného divadla Bratislava

Torquemada – Ľudovít Ludha / Jozef Kundlák
Concepción – Terézia Kružliaková / Monika Fabianová
Gonzalve – Tomáš Juhás (alt. Robert Smiščík)
Ramiro –  Pavol Remenár / Filip Tůma
Don Inigo –  Gustáv Beláček / Juraj Peter
Concepcion-dablér – Helena Škovierová
Ramiro-dablér –  Andrej Šoltés
Torquemada-dablér – Emil Leeger
***

Dafnis a Chloé:
Libreto, choreografia a réžia: Reona Sato
Dirigent: Marián Lejava (alt. Vinicius Kattah)
Scéna: Marek Hollý
Kostýmy: Karolína Kamenská
Dramaturgia: Eva Gajdošová

www.snd.sk

  1. 1
  2. 2

Hodnocení

Vaše hodnocení - Ravel: Španielska hodinka (SND Bratislava 2017)

[Celkem: 25    Průměr: 2.8/5]

Mohlo by vás zajímat


4
Komentáře. Respektujte prosím pravidla diskuze.

Please Login to comment
2 Comment threads
2 Thread replies
0 Followers
 
Most reacted comment
Hottest comment thread
3 Comment authors

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

  Subscribe  
nejnovější nejstarší nejlépe hodnocené
Upozornit na
jamka

Pri prečítaní trefného nadpisu recenzie ma nemohla nenapadnúť kacírska otázka: A potrebuje vlastne Bratislava takúto Operu SND? Dodávam, platenú z našich daní? Neschopnú nadchnúť široké obecenstvo? Neschopné podchytiť úžasné bohatstvo talentov roztrúsené po svete? Speváckych i iných profesií? Grúberovú budú túto sezónu oslavovať vo Viedni, Mníchove i Berlíne, Bršlík spieva v Zurichu, Kurucová v Berlíne, Kocán v MET….atď… A my v našom NÁRODNOM DIVADLE sa budeme “vytešovať” Španielskou hodinkou a diplomovými prácami….. Však “vďaka” i za ňu, ale pri zhliadnutí celého dramaturgického plánu mi idú zimomriavky. Neverím pán Unger, že každý novo zaradený titul prechádza nejakým sitom dramaturgických úvah nejakého… Číst vice »

V.

Nie, netreba, milá jamka. A tá “kacírska” otázka, ktorá vôbec nie je kacírskou, ale vo svetle mnohých zážitkov za dlhé obdobie úplne legitímnou, nenapadla len Vám. Komu sa má vedenie SND zodpovedať, je úplne jasné – Ministerstvu kultúry. Žiaľ, ryba smrdí od hlavy aj v tomto prípade. Nielen na tomto portáli, ale aj v iných médiách, a nielen od p.Ungera, ale aj iných kritikov sa za posledné minimálne 3-4 roky objavilo toľko nepriaznivých recenzií a iných správ o dianí v Opere SND, že každý lucidný minister by musel pojať minimálne podozrenie, že v tom divadle niečo nie je s kostolným… Číst vice »

jamka

Súhlasím, moje rozhorčenie nebolo spravodlivé k domácim umelcom . Fandím im a dosť často si ich chodím popočúvať….. :)

autor recenzie

Vážení(é), ďakujem za reakcie. V ostatných rokoch som nezaznamenal zo strany vedenia SND, či operného súboru, žiaden signál o potrebe otvorenej diskusie na tému smerovania inštitúcie k storočnici. Ani tlačové konferencie nenapovedali, že k jubileu sa pristupuje systematicky. Máte pravdu, že dramaturgia aktuálnej sezóny je mimoriadne nepresvedčivá. O najnovšej improvizácii sa môžete presvedčiť, keď si na starom webe SND (kde je ten nový, ktorý už dávno, pred rokom či dvoma, mal konkurzom vybraného víťaza???) otvoríte sekciu “premiéry”. Z čista – z jasna sa tam objavil Rossiniho Signor Bruschino (zač. dec.), ako plod spolupráce úplne neznámej, zrejme účelovo vytvorenej Asociácie CORPUS… Číst vice »