Straussova Elektra koncertně s Valčuhou a Hundeling v Bratislavě

Očakávaný vrchol filharmonickej sezóny do Bratislavy po viac než tridsiatich rokoch uviedol koncertný prednes opery Elektra. Ak by sme načreli do zbierky pamätných koncertov, isto by sme si po krátkej úvahe spomenuli na Alpskú symfóniu Richarda Straussa z decembra 2015, Stravinského operu-oratórium Oidipus Rex z marca či Beethovenovu Deviatu symfóniu zo záveru minulej sezóny. Všetky tieto koncerty spája meno toho istého dirigenta. Koncertné večery pod taktovkou Juraja Valčuhu sa automaticky spájajú s veľkým hudobným zážitkom; nielen pre jeho výraznú osobnosť a výborný výkon orchestra v jeho naštudovaní, ale aj náročnosť diel, ktoré sme menovali.

Valčuha v Straussovej Elektre skrotil Slovenskú filharmóniu

Viaceré z opusov, s ktorými sa Valčuha a orchester predstavili, sú na pokraji interpretačných možností našich telies. Taká Alpská symfónia bola priveľké sústo pre mnohopočetný orchester a dlhá minutáž spôsobila únavu hráčov; Oidipus Rex bol zase natoľko úspešný, že na neho môžeme nadviazať pri predstavovaní koncertných prevedení opier.

Náročnosť prednesu, Valčuha a koncertná opera v Redute: to všetko sú aj atribúty Elektry, ktorá, hoci sme iba v polovici sezóny, sa zaradí medzi vrcholy 68. ročníka pôsobenia Slovenskej filharmónie.

Naposledy Elektru v Bratislave naštudovali v Slovenskom národnom divadle v roku 1980; ide o jej celkovo štvrté uvedenie. Všetky tri uvedenia boli scénické; prvé stvárnenie opery z roku 1928 o rok neskôr ako reprízu dirigoval aj samotný Strauss spolu s reprízou Gavaliera s ružou.

Tragédia v jednom dejstve je vrcholom dramatickej tvorby Richarda Straussa. Skladateľ na začiatku dvadsiateho storočia skúšal rozšíriť dovtedy existujúce hranice hudobného výrazu. Jeho cieľom bolo vykonštruovať vnútornú náladu a nevyslovené či nevysloviteľné myšlienky protagonistov na pódiu. Obe diela, ktoré tvoria významnú odbočku z jeho tvorby, v súčasnosti v Bratislave ožili: Salome z roku 1905 je v repertoári Opery Slovenského národného divadla.

Elektra je tragédiou duší. Antická dráma ponúka nepreberné množstvo výkladov, ako sa vcítiť do pocitov hlavných hrdinov. Strauss skomponoval operu plnú vášne a expresívnosti. Orchester v nej tvorí najvýznamnejšiu črtu, ktorá nielen podfarbuje spevákov, ale je rovnocenným partnerom v exhibícii myšlienkových pochodov.

Na miestach, kde je hlavným nositeľom hudobného výrazu orchester, veľmi ľahko môže podľahnúť pokušeniu vyniesť motívy nad počuteľnosť hlasu a zrozumiteľnosť textu. Strauss pri tejto polemike raz poznamenal, že „je rozumieť všetkému, ak sa dirigent presne drží predpisov v partitúre“.

Aj preto bol dirigentom Elektry Juraj Valčuha ako dirigent, ktorý filharmóniu pozná a dokáže ju mať pevne v rukách. Mottom jeho večera by mohla byť parafráza výroku Karla Kryla, a teda že: „Divoké kone sú krásne, ale je potrebné aj ťahať voz.“ Valčuha sa počas takmer celej opery snažil udržať orchester niekde medzi decentnosťou a vášnivým prejavom. Vyjadroval to aj jeho mierne zhrbený postoj a neustále stišovanie hráčov na miestach, kde spomínané pokušenie mohlo prísť. Slovenské filharmónii dovolil hrať naplno iba na dvoch miestach (a iba vtedy sa vystrel): v momente, keď zo scény odišla Klytaimnestra (Denisa Hamarová) a na záver po vražde Aegistha (Jan Vacík).

Filharmónia oproti divadelnému orchestru pri koncertnom prevedení opery má obrovskú časovú nevýhodu. Zatiaľ čo v divadlách majú na skúšanie aj niekoľko týždňov či mesiacov, filharmonici mali dokopy iba pár skúšok (ak nerátame skúšky jednotlivých sekcií orchestra). Časová tieseň sa prejavila aj vo výkone, hoci nie natoľko počuteľne. Uprené pohľady do partitúry predpovedajú neskoré nástupy, ale v intencii iba dvoch koncertov je tento fakt prehliadnuteľný. Orchester sólistov prehlušil iba v krátkych okamihoch, Valčuhovi sa darilo zakomponovať do prednesu predpisy partov, zaváhanie nastalo iba pri neskorej interakcii dirigenta s orchestrom. Celkovo však orchester mal vyrovnaný zvuk a napriek uvedeniu bez prestávky neznel unavene alebo rozladene.

Vokálne sa pódiu Slovenskej filharmónie zišlo medzinárodné obsadenie, zväčša domácich intepretov. Straussova Elektra je operou, akú môžu mať v repertoári iba skúsení interpreti. Interpretačné nástrahy tu číhajú na každom kroku: nástupy v neprízvučných dobách, dlhé a ťahavé frázy vo vypätých polohách, a rovnako ako orchester – neustály boj nepridať na zvuku viac, ako je potrebné. Elektru na pódiu stvárnila Maida Hundeling, nositeľka mohutného hlasu, ktorá má v repertoári širokú škálu postáv: často hráva vo Wagnerových operách, no v stredoeurópskom regióne ju poznáme aj ako Jenůfku či Toscu. Jej Elektra bola výrazná, s naznačeným hereckým prejavom, hlasom nosným ponad celý orchester a premyslene vystavanými frázami. Hoci z javiska počas celého koncertu neodišla a odspievala väčšinu jeho trvania, únava jej prejav nepoznačila.

Vyrovnanou partnerkou jej bola Mária Porubčinová ako Chrysothemis, s krásnou farbou výšok a kontrastného hereckého prevedenia jediných pozitívnych chvíľ v deji opery. Najviac herecky predal svoju postavu Aegistha Jan Vacík, ktorého si možno diváci pamätajú ako Oidipa zo Stravinského diela, ktoré sme spomenuli v úvode. Hoci jeho hlas nepatrí k tým zapamätateľným, jeho prejav určite takým je. Svoju postavu odspieval spamäti a s veľkým hereckým vkladom. Postava Klytaimnestry v stvárnení Denisy Hamarovej má nástupy takmer iba v neprízvučných dobách; sólistka občas nastúpila neskôr a na exponovaných miestach ju občas orchester prehlušil. Oresta reprezentoval Peter Mikuláš vo výbornej kondícii a s nezameniteľnou farbou, ktorá je jeho značkou už mnoho rokov. Časť zboru pod vedením Jozefa Chabroňa účinkovala v pozíciách vedľajších postáv s menšími sólami. Vyzdvihnime najmä úvodnú scénu s piatimi dievčatami, ktorá divákov vtiahla in medias res.

Na diskusiu ostáva prednes takmer stominútovej opery bez prestávky, akokoľvek je takto napísaná. Na jednej strate takto poslucháč nestratí kontinuitu príbehu a hudobnej reči, na strane druhej je táto hudba náročná nielen pre interpretov, ale aj pre poslucháčov. Vnímať nuansy Straussovej hudobnej reči sa dá až po niekoľkonásobnom pozornom vypočutí celej opery. Je ale dobrou správou, že Slovenská filharmónia dopĺňa divadelné scény naštudovaním skvostov opernej literatúry, u nás uvádzaných zriedkavo. Elektra napriek svojím nástrahám v Redute u divákov uspela.

Hodnotenie autora recenzie: 90 %

 

Richard Strauss:
Elektra
(koncertné prevedenie)
Dirigent: Juraj Valčuha
Zbormajster: Jozef Chabroň
Slovenská filharmónia
Slovenský filharmonický zbor
23. a 24. februára 2017 Koncertná sieň Slovenskej filharmónie Bratislava
(napísané z koncertu 23. 2. 2017)

Elektra – Maida Hundeling
Chrysothemis – Mária Porubčinová
Klytaimnestra – Denisa Hamarová
Aegisth – Jan Vacík
Orest – Peter Mikuláš
1. dievča – Katarína Kubovičová-Sroková
2. dievča – Marta Dernerová
3. dievča – Irena Yebuah Tiran
4. dievča – Mária Rychlová
5. dievča – Miriam Garajová
Dozorkyňa – Katarína Krčmárová
Dôverníčka – Dária Pavlová
Nosička vlečky – Vladimíra Široká
Mladý sluha – Matúš Šimko
Starý sluha – Eugen Gaál

www.filharmonia.sk