Kaspar Zehnder a Piotr Plawner v Bratislavě

Kaspar Zehnder, Piotr Plawner a Slovenská filharmónia s obrazotvornou hudbou

Populárny cyklus C v súčasnej koncertnej sezóne Slovenskej filharmónie je populárnym nielen v názve, ale aj v obľúbenosti u publika. Naposledy sme z neho reflektovali výborný spomienkový koncert na Bohdana Warchala v podaní Slovenského komorného orchestra (tu). 5. mája sa filharmonici predstavili s tromi ukážkami troch skladateľov klasicizmu a romantizmu.

„Včera sme skúšali predohru k Manfredovi; moja stará láska k poézii sa opäť prebudila. Celú tú vec budeme musieť predstaviť verejnosti nie ako operu alebo hudobnú komédiu alebo melodrámu, ale ako dramatickú báseň s hudbou. To by bolo niečo úplne nové a neslýchané.“ Tieto slová napísal Robert Schumann v novembri 1851 Franzovi Lisztovi v súvislosti s plánovanou premiérou jeho Manfreda vo Weimare. Schumann ako orchestrálny skladateľ nezaujal, no ešte jeho súčasníci považovali predohru k Manfredovi za dielo plné poetickosti a zvukomaľby. V charakterovej štúdii Schumann na malom priestore vykreslil rozsiahlu škálu emócií. Inak charakteristický znak poézie sa v 11-minútovej predohre zobrazil cez zúfalstvo a vášnivosť, skľúčenosť či vzdor. Tri rušivé akordy, rytmicky znotované k maximálnemu napätiu, otvárajú dielo temným a kľukatým úvodom. Postupne sa téma rozvinie na vášnivé, široké a rýchle frázy. V druhej časti predohry sa tempo spomalí na pôvodné a dynamickosť postupne utícha. Schumann dokonca požadoval, aby záverečný akord bol rozšírený o ticho, ktoré po ňom nasleduje.

Dirigentom večera bol švajčiarsky dirigent Kaspar Zehnder. V Redute sa prvýkrát predstavil už v roku 2007, vtedy ešte ako šéfdirigent Pražskej komornej filharmónie. V marci 2015 účinkoval s Filharmóniou ako flautista a dirigent v koncerte Južne od Álp. Zehnder pôsobí ako umelecký riaditeľ Symfonického orchestra Biel Solothurn a festivalu Murten Classics. Českým poslucháčom je dirigent známy ako propagátor českej hudby v zahraničí a hudobný organizátor Švajčiarskej jari. Vyslúžil si prezývku Švajčiarsky patriot s českou dušou – po tom, čo jeden celý ročník Murten Classic venoval tvorbe českých skladateľov. Podľa programu, s akým sa doposiaľ predstavil v Redute, by sme jeho slovenskú prezývku mohli odvádzať od obľuby programových diel. Okrem skladieb tohto koncertu je to napríklad Fischerova suita Južne od Álp, Milhaudov Vôl na streche alebo Sibeliova Tapiola.

V Manfredovi sa Slovenskej filharmónii so Zehnderovou pomocou podarilo verne zobraziť pocity diela. Začiatok predohry bol v porovnaní s predpísaným výrazom rozvláčnejší a sterilný, postupne sa začala odhaľovať proklamovaná poetickosť. Zehnder má nemeckú dirigentskú presnosť, s ktorou udáva nástupy a tempo, bez problémov by dokázal vytiahnuť vyššiu interpretačnú úroveň aj z menej kvalitného orchestra. V prípade zrelej Slovenskej filharmónie išlo o získanie správneho výrazu a presnosť nástupov v sólových partoch, najmä v dychových nástrojoch.

Husľový koncert A dur (1902) uzatvára prvú fázu tvorby Mieczysława Karłowicza, po ktorej autor napísal šesť symfonických básní. Napriek tomu, že koncert je určený pre virtuóznych hráčov, nie je jeho cieľom oslniť poslucháča nadmerne preťaženou technikou, možno s výnimkou úvodných viet prvej časti. Na začiatku znie svieža fanfára, ktorá pripomína fragmenty z Čajkovského Klavírneho koncertu b mol, avšak s tým rozdielom, že Karłowiczov sólista má náročnejšiu úlohu ako klavirista: Musí predniesť s čistou intonáciou mohutné sledy tónov, ktoré obsahujú kľúčový motív. Následná časť prvého pohybu je založená na základe dvoch kontrastných myšlienok, s pomocou striedania dominánt a toník (druhý kontrastný motív patrí medzi najkrajšie kantilény v romantických koncertoch) a neprináša náročné alebo prekvapivé momenty. Hudba je výnimočným tokom, ktorý má prirodzenú ľahkosť a ktorý je vzácny medzi mladými skladateľmi ako Karłowicz. Druhá časť Romance motivicky konkuruje Chopinovmu klavírnemu koncertu č. 1 e mol a Wienavského husľovému koncertu č. 2 d mol. V optimistickom Finále na rozdiel od iných poľských koncertných diel tej doby absentujú akékoľvek ľudové motívy. Po efektnom Ronde zaznejú reminiscencie na kľúčové témy prvej časti a bohatý orchestrálny záver.

Sólo mal Piotr Plawner, profesor na konzervatóriách v Krakove a Katoviciach. V nemeckých novinách Fränkischer Tag ho nazvali diabolským huslistom. Narážka na Paganiniho sa s Plawnerom asociuje nielen pre jeho vzhľad, ale aj pre technickú a najmä interpretačnú úroveň. Jeho husle Tomasso Balestrieri majú mäkký teplý tón, v interpretácii často melancholický aj vášnivý. Ako vyhľadávaný interpret poľskej hudby má husľový koncert odžitý z mnohých vystúpení v Európe. Plawnerova hra je napriek tomu živelná, hráčsky zvládnutá s prepracovaným interpretačným posolstvom. Spolu s Frankom Petrom Zimmermannom, ktorý sa v Redute predstavil nedávno s Mahlerovým mládežníckym orchestrom, hovoríme o najlepších husľových výkonoch v sezóne. Po mohutnom potlesku zaznel ešte v Plawnerovom podaní prídavok Kaprys Polski od Grażyny Bacewicz.

V druhej časti koncertu znela scénická hudba Sen noci svätojánskej od Felixa Mendelssohna-Bartholdyho. Predohra a ďalšie časti vznikli v rozličných obdobiach skladateľovho života, no pracujú s rovnakým materiálom. V predohre môžeme počuť príchod Oberona v obrazoch z mihotavého rozprávkového sveta. Z nasledujúcich častí sú štyri medzidejstvové. Mimo klasickej sféry prerazilo rozprávkové scherzo a najmä všadeprítomný Svadobný pochod. Snáď netreba bližšie predstavovať dielo, ktoré je z Mendelssohnovej tvorby najznámejšie.

Kompozícia obsahuje aj dve časti so zborom, v ktorých spievala ženská časť Slovenského filharmonického zboru. Sopránový part spievala Marianna Gelenekyová s dobrou nosnosťou, no miernou absenciou zrelšieho prejavu. Mezzosopránové sólo spievala altistka Karolina Ludwicka, s príjemne posadeným hlasom a vkusným umeleckým podaním. Obe sú členkami Slovenského filharmonického zboru a je dobre, že pri partoch menšieho až stredného charakteru máme v zbore umelkyne, ktoré sú schopné bez problémov tieto kompozície odspievať.

Filharmónia pod Zehnderovým vedením podala veľmi dobrý výkon, inak skvelé dychové nástroje sa trochu rozladili v Nocturne, hovoríme však stále o sofistikovanej hre. Diela ako Sen noci svätojánskej patria do základného repertoáru veľkých orchestrov; ich vysoká úroveň prednesu by preto mala byť samozrejmosťou. To sa v Redute aj podarilo.

Piateho mája sme počuli diela, ktoré sú charakterom príbuzné filmovej hudbe. Karłoviczow husľový koncert je v slovenskej proveniencii uvádzaný zriedkavo. Ukážky zo Schumannovej orchestrálnej tvorby sú vďaka hrubej a neistej inštrumentácii obmedzené. Populárny cyklus najviac vystihoval Sen noci svätojánskej. Plawnerov výkon a Zehnderovo dirigovanie sú parametrami kvality, ktoré v Redute zaujali. Celý koncert si môžete pozrieť aj v archíve Slovenskej filharmónie tu .

Hodnotenie autora recenzie: 85 %

Slovenská filharmónia
Dirigent: Kaspar Zehnder
Piotr Plawner (husle)
Marianna Gelenekyová (soprán)
Karolina Ludwicka (alt)
Zbormajster: Jozef Chabroň
Slovenský filharmonický zbor (ženská časť)
5. mája 2016 Koncertná sieň Slovenskej filharmónie Bratislava

program:
Robert Schumann: Manfred, predohra, op. 115
Mieczysław Karłowicz: Koncert pre husle a orchester A dur, op. 8
Felix Mendelssohn-Bartholdy: Sen noci svätojánskej, scénická hudba, op. 61

www.filharmonia.sk